Spolupráca OÚCH s neurochirurgom MUDr. Júliusom De Riggo
Od marca 2013 je na Oddelení úrazovej chirurgie posilnený tím chirurgov-špecialistov. MUDr. Július De Riggo, PhD. je uznávaný odborník v oblasti neurochirurgie. Týmto sa významne rozšírili možnosti vo Fakultnej nemocnici Trenčín liečiť úrazy centrálneho a periférneho nervového systému, nádorových ochorení mozgu a miechy.
Pacienti s týmito diagnózami už nemusia cestovať na vzdialené kliniky, ale diagnostiku, operácie a kontrolné vyšetrenia môžu absolvovať vo FN v Trenčíne.
Predstavujeme odbornej i laickej verejnosti nového člena neurochirurgického tímu Fakultnej nemocnice Trenčín MUDr. Júliusa De Riggo, PhD. v krátkom rozhovore.
Čím vás oslovilo pracovisko vo Fakultnej nemocnici Trenčín?
- S Oddelením úrazovej chirurgie v Trenčíne spolupracujeme už veľa rokov. Je potrebné povedať, že takto užšie spolupracujeme s inými oddeleniami chirurgie aj v iných nemocniciach. Konkrétne v Trenčíne ma oslovil spôsob práce a prístup lekárov Oddelenia úrazovej chirurgie v rovine vzájomnej komunikácie, ale napríklad aj strategická poloha mesta Trenčín.
Čo rozhodlo, že ste prijali ponuku?
- Predovšetkým dynamické myslenie súčasného riaditeľa FN Trenčín. Rozhodol som sa už hneď po našom prvom stretnutí. Bola tu jednoznačná motivácia vybrať si Trenčín.
S akými ambíciami ste začali spoluprácu s lekármi z Trenčína?
- Je to ambícia poskytnúť svoje skúsenosti kolegom na traumatológii, neurológii a iným lekárom v oblasti liečby úrazov centrálneho a periférneho nervového systému, nádorových ochorení mozgu a miechy. Samozrejme, ide aj o skúsenosti zo spinálnej chirurgie.
Aký prínos bude mať vaše pôsobenie na OÚCH FN Trenčín?
- Ani jedno z mojich detí - mám syna a dcéru - nepracujú ako lekári. Preto hľadám vo svojom blízkom aj vzdialenejšom okolí ľudí, ktorým môžem odovzdať svoje dlhoročné skúsenosti. V medicíne a obzvlášť v chirurgických odboroch sa dá veľa naučiť aj z odbornej literatúry, rozhodujúce je však naučiť sa zhodnocovať čo najväčší objem praktických skúseností. Netreba zabudnúť na skutočnosť, že množstvu pacientov ušetrím cestu z Trenčína do Martina, alebo na iné neurochirurgické pracovisko, za účelom diagnostickej konzultácie.
Prečo ste si vybrali práve odbor neurochirurgia?
- To je na dlhé rozprávanie, lebo začiatok bol neskutočne zamotaný. V roku 1980 bola neurochirurgia len v Bratislave a v Košiciach. Ja som atestoval zo všeobecnej chirurgie a mal som sa venovať chirurgii pečene a pankreasu. Prišlo však nariadenie centrálnych úradov, že vo FNsP Martin musí byť vyškolený neurochirurg. Tak mi môj vtedajší šéf zrušil špecializáciu II. stupňa zo všeobecnej chirurgie a dal mi na „výber“ – špecializáciu z neurochirurgie. Z toho dôvodu som strávil 5 rokov a 7 mesiacov čistého času na Neurochirurgickej klinike v Bratislave. Keď som sa vrátil do Martina, tak som začal tvrdo bojovať za vlastné oddelenie, čo sa mi podarilo zrealizovať priebehu piatich rokov a v roku 1992 sme vo vtedajšej FN Martin otvorili samostatné neurochirurgické oddelenie.
V oblasti neurochirurgie máte vynikajúce meno nielen na Slovensku. Absolvovali ste niekoľko zahraničných stáží. Čo je podľa vás najdôležitejšie, aby sa niekto stal špičkovým neurochirurgom?
- Pokora.
Ktorej časti neurochirurgie sa venujete najviac?
- Keď budujete oddelenie z ničoho, tak tam, kde predtým niečo takého nebolo, musíte prejsť vývojom aj v tom, čo máte rád. Na začiatku som musel mať rád rovnako všetko. Prvých päť rokov som neodišiel ani na návštevu rodičov do Rajeckých Teplíc. Jednoducho som sa bál, že sa stane niečo, čo zničí všetko to, čo už bolo vybudované. Viete, neprajníkov je vždy a všade dosť. V súčasnosti je to už lepšie. Okolo mňa je tím výborných spolupracovníkov, na ktorých sa dá spoľahnúť. Čomu sa všetci venujeme, najviac určuje vlastne spoločenská požiadavka. Sú to degeneratívne ochorenia chrbtice, nasledujú úrazy mozgu, chrbtice a miechy, nádory mozgu a miechy. Donedávna sme boli jediné neurochirurgické pracovisko na Slovensku, na ktorom sa ošetrovali aneuryzmy (výdute) mozgových tepien a malformácie mozgových ciev vnútrocievnym prístupom.
Existuje v oblasti neurochirurgie niečo, čo by ste rád odoperovali? Je nejaká výzva, náročná operácia, príp. liečba, ktorá vás „dráždi“?
- Áno, samozrejme. Ešte dve veci. Na vlastnom pracovisku by som chcel zaviesť ešte awake operovanie mozgových nádorov. To znamená operovanie pri vedomí pacienta. Tu v Trenčíne by som chcel, aby vznikla kvalifikovaná neurotraumatológia. Úrazy budú vždy. A budú vyžadovať operačnú liečbu ešte aj vtedy, keď sa už iné ochorenia operovať nebudú. Slovensko potrebuje traumacentrá. Treba si však zachovať jasnú myseľ a ich lokalizáciu robiť tak, aby bola prirodzená. Trenčín vidím ako jedno z nich.
