Oddelenie lekárskej genetiky

CHARAKTERISTIKA A ZAMERANIE PRACOVISKA
PERSONÁLNE OBSADENIE A KONTAKTY
ODBORNÉ AMBULANCIE A PRACOVISKÁ
ŽIADANKY NA LABORATÓRNE VYŠETRENIA
ODBORNÉ INFORMÁCIE

 

Oddelenie lekárskej genetiky poskytuje špecializovanú odbornú starostlivosť pacientom a rodinám s geneticky podmienenými chorobami a vrodenými vývojovými chybami.
 

CHARAKTERISTIKA A ZAMERANIE PRACOVISKA

Lekárska genetika je predovšetkým preventívnym odborom. Uskutočňuje diagnostiku geneticky podmienených ochorení, a to vrodených chromozomálnych aberácií, vrodených vývojových chýb, monogénovo podmienených ochorení, stanovuje genetickú prognózu, navrhuje spôsoby prevencie a poskytuje konzultácie pacientom a ich rodinám.
Ako interdisciplinárny odbor spolupracuje so všetkými medicínskymi odbormi.


PERSONÁLNE OBSADENIE A KONTAKTY

Vedúci lekár oddelenia:
MUDr. Alica Valachová

Kontaktné údaje:
Telefón: 032 6566 796
Email: This e-mail address is being protected from spambots. You need JavaScript enabled to view it.

Cytogenetické laboratórium:
Mgr. Lenka Koníčková, Mgr. Erika Čišecká

Laboratórium molekulárne - genetickej diagnostiky:
Mgr. Lenka Koníčková
Email: This e-mail address is being protected from spambots. You need JavaScript enabled to view it.

Mgr. Soňa Včelíková
Email: This e-mail address is being protected from spambots. You need JavaScript enabled to view it.

Vedúci laborant:
Božena Zovčáková

Kontaktné údaje:
Telefón: 032 6566 398
Email: This e-mail address is being protected from spambots. You need JavaScript enabled to view it.

hore ↑

Spádové územie:
OLG poskytuje komplexné genetické poradenstvo, prenatálne a postnatálne cytogenetické vyšetrenia pre pacientov z celého Trenčianskeho kraja a časti Nitrianskeho kraja (Partizánske, Bojnice).

Lokalizácia: pracovisko sa nachádza v areáli FN Trenčín, ABC trakte na 1. poschodí.
Na mape areálu označené číslom 3: (mapa areálu).

Pracovná doba:
Prevádzka na oddelení je jednosmenná,
pracovná doba je pondelok – piatok od 7,00 do 15,30 hod.

Pobyt v nemocnici:
OLG nemá lôžkovú časť, vyšetrenia sú ambulantné.
Jednodňová hospitalizácia na gyn.-pôrod. klinike je v prípade odberu plodovej vody.

Práva pacientov:
nedirektívnosť, informovaný súhlas s genetickým testovaním (genetickými laboratórnymi vyšetreniami), dôvernosť informácií

Konzultácie:
konzultačná činnosť je základom genetického poradenstva

Informácie pre lekárov:

  • konzultácie gravidných pacientiek – pondelok 7.30 – 13.00 hod. (vyšetrenia podľa indikačných kritérií)
  • pacientov je potrebné telefonicky alebo písomne objednať


Najčastejšie dôvody genetického vyšetrenia:

1. vyšetrenie v gravidite

  • vyšetrenie žien s pozitívnym biochemickým skríningom VVCH
  • vyšetrenie žien s vekom nad 35 rokov v čase pôrodu
  • vyšetrenie žien s UZV anomáliou u plodu
  • vyšetrenie žien s teratologickým rizikom / lieky , radiácia /
  • vyšetrenie z dôvodu genetického rizika na základe rodinnej anamnézy

2. vyšetrenie manželských párov

  • z dôvodu sterility vrátane vyšetrení pred IVF
  • z dôvodu opakovaných potratov, mŕtvorodenosti alebo včasnej neonatálnej úmrtnosti

3. vyšetrenie detí

  • s vrodenými vývojovými chybami, s poruchami rastu a prospievania nejasnej etiológie
  • so zaostávaním psychomotorického vývoja, neurologickými nálezmi nejasnej etiológie
  • s geneticky podmienenými ochoreniami

4. vyšetrenie dospelých pacientov

  • s geneticky podmienenými ochorenia alebo v ich riziku
  • s rizikom hereditárnych nádorových syndrómov

hore ↑

ODBORNÉ AMBULANCIE A PRACOVISKÁ

Oddelenie lekárskej genetiky sa člení na ambulantnú a laboratórnu časť.

Ambulantná časť

vykonáva najmä tieto činnosti:

  • ambulantné klinické vyšetrenie, indikácia genetických vyšetrení so súhlasom pacienta: cytogenetické vyšetrenia sa vykonávajú v laboratóriu OLG FN Trenčín, ďalšie genetické vyšetrenia (FISH, analýza DNA) sa vykonávajú v spolupráci so špecializovanými pracoviskami genetiky v SR alebo v zahraničí
  • spracovanie diagnostického záveru so stanovením individuálnej alebo familiárnej prognózy s návrhom opatrení
  • oboznámenie o ochorení pacienta a jeho pokrvných príbuzných v riziku ochorenia
  • vyhodnocovanie prenatálnych biochemických skríningov VVCH pre spádovú oblasť OLG

Laboratórna časť

vykonáva najmä:

  • postnatálna cytogenetická diagnostika: vyšetrenie karyotypu v kultivovaných bunkách periférnej krvi, stanovenie X,Y chromatínu
  • prenatálna genetická diagnostika: vyšetrenie karyotypu plodu, prenatálna DNA diagnostika v prípade genetickej indikácie (v spolupráci so špecializovanými laboratóriami molekulárnej diagnostiky)
  • cytogenetická diagnostika s použitím dlhodobých tkanivových kultúr
  • molekulárne - genetická diagnostika vrodených trombofílií a HFE - asociovanej hereditárnej hemochromatózy

hore ↑

 

ŽIADANKY NA LABORATÓRNE VYŠETRENIA

hore ↑


ODBORNÉ INFORMÁCIE

Prenatálny skríning vrodených vývojových chýb:
Prenatálny skríning vrodených vývojových chýb (VVCH) je zameraný na niektoré závažné anomálie plodu, ktoré väčšinou vznikajú ako “genetická chyba“ pri počatí alebo v prvých týždňoch gravidity. Najčastejšou z nich je pri počatí vzniknutý Downov syndróm, ktorého príčinou je nadpočetná skupina asi 250 génov vo všetkých bunkách plodu, uložených na chromozóme číslo 21 (trizómia chromozómu č. 21). Príkladom vývojovej chyby vznikajúcej v prvých týždňoch gravidity je rázštep chrbtice (NTD).

Riziko pôrodu dieťaťa s Downovým syndrómom podľa veku matky:
Vek            Riziko Downovho syndrómu
20 rokov - 1:1530
25 rokov - 1:1350
30 rokov - 1: 900
35 rokov - 1: 360
40 rokov - 1: 100
42 rokov - 1: 55
44 rokov - 1: 30

Vyhľadávanie najčastejších chromozómových chýb (Trizómia 21, 18):
Jediným spoľahlivým spôsobom diagnostiky alebo vylúčenia Downovho syndrómu a iných chromozómových chýb plodu je diagnostika pomocou vyšetrenia plodovej vody, kedy sa v materiáli rovnakého genetického zloženia ako u plodu detailne hodnotia chromozómy. Nevýhodou tohto diagnostického vyšetrenia je, že sa spája s rizikom gynekologických komplikácií vrátane straty gravidity (cca 0,6%).

Preto sa diagnostické genetické vyšetrenie plodu doporučuje až podľa výšky individuálneho rizika matky stanoveného prenatálnym biochemickým skríningovým vyšetrením.
Skríningovým vyšetrením zisťujeme riziko (možnosť) chyby na základe veku matky, hodnôt biochemických látok v krvi matky a na základe UZ vyšetrenia plodu. Pri pozitívnom výsledku skríningu sa matke navrhuje genetické vyšetrenie plodu – diagnostika pomocou amniocentézy. Pozitivita biochemického skríningového testu neznamená ochorenie plodu, upozorňuje len na zvýšené riziko tohto ochorenia. Väčšina skríning pozitívnych žien má na základe amniocentézy zistený normálny nález u plodu – hovoríme o falošnej pozitivite skríningového testu. Naopak malú časť postihnutých plodov skríning neodhalí – hovoríme o falošnej negativite testu.

Ako sa skríningové vyšetrenie prevádza?
1. Multimarkerový skríning VVCH v II. trimestri
Je bežnou súčasťou prenatálnej starostlivosti a je orientovaný hlavne na Downov syndróm, Edwardsov syndróm (viacpočetné vývojové chyby nezlučiteľné so životom) a defekty kožného krytu: rázštepy chrbtice a defekty prednej brušnej steny. K odhadu rizika postihnutia plodu sa používajú hodnoty biochemických látok v krvi matky, jej vek a UZ stanovený gestačný vek plodu.
Základné krvné parametre sú: alfafetoproteín (AFP), ľudský choriový gonadotropín (T-hCG), ev. uE3, optimálne odber v 16. týždni gravidity.

2. Integrovaný biochemický skríning VVCH
Na zlepšenie efektivity skríningu ( zvýšenie záchytnosti DS a zníženie falošnej pozitivity) sa k parametrom II. trimestra pridáva biochemické vyšetrenie PAPP – A proteínu v I. trimestri a prípadne superkonziliárnym ultrazvukom zmeraná nuchálna translucencia (NT) v 12.-14.týždni gravidity.
Výsledok sa hodnotí naraz, t.j. výsledky testov I. a II. trimestra sa integrujú do jediného výsledku.
Metóda integrovaného skríningu je v súčasnosti najefektívnejšia vzhľadom na vysokú záchytnosťDS ( v spojení s NT viac ako 90%) a nízku falošnú pozitivitu testu.

Po absolvovaní integrovaného skríningu tehotná dostáva od gynekológa informáciu, aké je riziko ochorenia plodu pre Downov syndróm, a v prípade pozitívneho skríningu ( spravidla riziko DS vyššie ako 1:250, tj napr. 1:100, 1:50) je neodkladne odoslaná na konzultáciu na oddelenie lekárskej genetiky.

3. Ultrazvukové vyšetrenie medzi 18.-20. týždňom gravidity
Skríning VVCH je ukončený v 20. týždni gravidity UZV vyšetrením, ktoré je zamerané na posúdenie prítomnosti morfologických vývojových chýb plodu.

Je prenatálna genetická diagnostika povinná?
Vyšetrenie je dobrovoľné a t.č. bezplatné.
Pokiaľ tehotná odmietne vyšetrenie plodovej vody, podpíše svoje rozhodnutie v zdravotnej dokumentácii.
I v prípade zistenia závažnej vrodenej vývojovej chyby u plodu majú rodičia slobodnú možnosť voľby, či chcú plod donosiť, alebo ukončiť patologickú
graviditu. Okrem toho je možné niektoré ochorenia plodu ešte pred narodením liečiť, alebo špecificky postupovať v prenatálnej starostlivosti až do pôrodu.

Protokol biochemického skríningu VVCH v piatich krokoch:

  1. Pri prvej návšteve prenatálnej poradne je matka gynekológom informovaná o možnosti skríningu vrodených vývojových chýb.
  2. V 11. týždni, po informovanom súhlase matky, je odobratá krv na PAPP-A proteín.
  3. Matky so zníženou hodnotou PAPP-A sú odoslané cestou OLG na špecializované UZ vyšetrenie nuchálnej translucencie (NT) v 12.-14. týždni gravidity s cieľom zistiť/vylúčiť patologické zvýšenie NT.
  4. Optimálne v 16. týždni gravidity je prevedený odber AFP+T-hCG.
  5. Ku konečnému výpočtu rizika VVCH plodu sú použité všetky známe výsledky ( PAPP-A, AFP, T-hCG)
  6. Skríning je ukončený UZ vyšetrením v 20. týždni gravidity so zameraním podľa predchádzajúcich výsledkov v gravidite.


Pri pozitívnom výsledku skríningu alebo v prípade UZ nálezu u plodu sa matka odosiela na genetickú konzultáciu - navrhuje sa jej genetické vyšetrenie plodu – diagnostika pomocou amniocentézy.
Pozitivita skríningu neznamená isté ochorenie plodu. Poukazuje len na zvýšené riziko tohoto ochorenia. Skutočne je postihnutý v priemere každý dvadsiaty plod.

Informačné letáky pre pacientov na tému genetika a genetické testovanie: www.eurogentest.org/patients

hore ↑

Hereditárne trombofílie:
Hereditárna trombofília predstavuje  vrodenú  náchylnosť pre tromboembolickú chorobu ( hlboká venózna trombóza, s / bez  asociácie s pľúcnou embóliou).  Hereditárna trombofília môže u žien zároveň  zvyšovať riziko abortov  a iných komplikácií v gravidite ( preeklampsia, závažná IUGR, abrupcia placenty).
Ide o multifaktoriálne ochorenie, u ktorého genetické faktory zohrávajú dôležitú úlohu, ale manifestácia ochorenia závisí od prítomnosti ďalších rizík spojených s trombofíliou. Preto nie je možné pri hodnotení rizika trombofílie v súčasnej dobe vychádzať len z určenia molekulárne genetických znakov.


Ďalšie trombofilické rizikové faktory:

  • Vek, predchádzajúca trombóza, nikotinizmus
  • Gravidita, hormonálna antikoncepcia, hormonálna substitučná liečba
  • Imobilizácia, dlhodobé cestovanie
  • Obezita
  • Hyperhomocysteinémia (častejšie v súvislosti s polymorfizmami v géne MTHFR)
  • Ortopedická chirurgia, neurochirurgia, trauma, fraktúry


Ochorenia zvyšujúce trombofilické riziko:

  • Autoimúnne ochorenia: SLE, APS
  • Malignity: adenokarcinóm, myeloproliferatívne ochorenia ako CML a PV, AML (M3,M5)
  • Paroxyzmálna nočná hemoglobinúria
  • Chronické zápalové ochorenia: chronické zvýšenie faktora VIII a fibrinogénu
  • Kongestívne kardiálne ochorenia


Diagnostika:
Molekulárne genetická:  pri dnešnom stave vedomostí zásadný klinický význam má určenie mutácie FV Leiden (G1691A) a mutácie génu pre protrombin (G20210A). Ako doplnkové je možné vyšetrenie polymorfizmov (C677T + A1298C) génu pre MTHFR. Ďalšie polymorfizmy spájané s tromboembolickou chorobou môžu byť indikované vo vybraných prípadoch špecializovanou hematologickou ambulanciou.
Koagulačné  vyšetrenie: stanovenie aktivity proteínu C, proteínu S, APCR, APTT, fibrinogenémia,...
Serologické a biochemické vyšetrenie: antifosfolipidové protilátky, homocysteín,...

Indikačné kritériá pre molekulárne  genetickú diagnostiku trombofílií:
Konsenzus (GeneReview, update III/10, Manco-Johnson 2002,Press 2002, Duhl 2007, Bates 2008)

  1. Nevyprovokovaná trombóza v každom veku( špeciálne vek< 50 r)
  2. Rekurentná trombóza v každom veku
  3. Venózna trombóza na neobvyklom mieste ( cerebrálna,mezenterická,portálna, hepatálna)
  4. Trombóza počas gravidity, hormonálnej antikoncepcie, hormonálnej substitučnej liečby
  5. Prvá VTE u osôb s prvostupňovým príbuzným s VTE pred  50. rokom


Molekulárne genetické  testovanie môže byť odporučené:
(GeneReview, update III/2010)

  1. Ženy s opakovanými reprodukčnými stratami(3 a viac) v 1. trimestri
  2. Ženy s abortom ( jeden a viac) nejasnej etiológie v II.-III. trimestri gravidity
  3. Ženy  s nevysvetliteľnou závažnou preeklampsiou, placentárnou abrupciou,závažnou  IUGR  plodu
  4. Asymptomatické  členky rodiny pacienta so známou mutáciou v prípade plánovania  gravidity a pri  zvažovaní hormonálnej antikoncepcie, alebo rizikoví príbuzní v rodinách s anamnézou opakovaných  venóznych  trombóz  v mladom veku
  5. Ženy s prvou venóznou trombózou pri užívaní tamoxifenu alebo iného selektívneho modulátora  estrogénových receptorov
  6. Ženy, fajčiarky po infarkte myokardu, ktoré sú mladšie ako 50 rokov.


Molekulárne genetická diagnostika  vrodených trombofílií (štandartné testy):
Metóda: Real-time-PCR

  1. Faktor V Leiden G1691A
  2. Prothrombin G20210A
  3. MTHFR C677T
  4. MTHFR  A1298T

Ďalšie polymorfizmy spájané s tromboembolickou chorobou môžu byť indikované vo vybraných prípadoch špecializovanou hematologickou ambulanciou.

Dedičnosť:
Heterozygozita alely  F V Leiden a alely Prothrombín G20210A sa dedí autozómovo dominantným spôsobom.
Pri pozitívnom záchyte uvedených mutácií je vhodné previesť molekulárne genetické  vyšetrenie u príbuzných prvého stupňa, pokiaľ sa u nich vyskytujú ďalšie riziká spojené s trombofíliou, u detí ale až po 12.roku, pokiaľ k tomu nie sú iné dôvody.


Podmienky odberu:

  1. Do skúmavky, ktorá obsahuje K3EDTA (skúmavka  rovnaká ako na odber krvného obrazu), odoberte 2,5 ml venóznej krvi.
  2. Bezprostredne po odbere skúmavku šetrne premiešajte, aby sa zabránilo zrazeniu krvi
  3. Vzorky krvi je potrebné skladovať do transportu pri teplote +2ºC až +8ºC (maximálne 3 dni).
  4. Je možné zaslať do laboratória aj poštou ako zásielku 1. triedy.
  5. Vzorky plnej nezrazenej krvi je možné  dlhodobo uchovať pri -20ºC a transportovať v zmrazenom stave.
  6. Uprednostňujeme príjem čerstvej, nezmrazenej krvi.

hore ↑